8. Hagrid a iné pohromy

13. června 2011 v 21:10 | Tina
Táák a je to túú. :D Nuž prepísala som koniec, lebo cesta z mesta ponúka bohaté nápady. Takže, príjemné čítanie. :)


J.S.P.
Sedel som v klubovni a hľadel do ohňa. Cítil som sa extrémne zle. V živote som sa necítil horšie a ten chalan vedľa mňa mi to veru neuľahčoval. O tri roky mladší, o tri roky veselší a mal som pocit že aj o tri roky bezstarostnejší. Skrátka, Hugo akoby viedol...ale nebol skúsenejší. A možno preto sme sa pohádali, hm?
Jeho tiché šepkanie mi už liezlo a nervy. "No tak, James! Čo ti je? Som mladší a mám ťa poučovať, ako sa baby pozívajú na ples? No tak, nemôžeš ísť sám! Všetky z ročníka ťa chcú!"
Asi nie všetky...nie všetky. Tie slová sa mi vryli do mozgu a nechceli zmiznúť. Ona nie. Ona nechce. Ide so Scorpiusom, ha! Veď je o rok mladší! A taký tupec! Ako si niekto taký skvelý môže vybrať niekoho tak mizerného? Jedine že by to chceli dorovnať, potom by to možno sedelo. Chumaj... Moja nenávisť voči nemu sa ešte zväčšila. Nevezme mi ju! Nie teraz! Nie keď som ju konečne našiel a zistil, aká je a aký som ja...nie teraz!
Cmúľal som cukrové brko, no cítil som v ústach len trpkosť. Znechutene som ho hodil do ohňa, ktorý trochu zapraskal a takmer okamžite ho roztopil. Kvapky dažďa začali potichu klopať na okno. Super, teraz budú aj tréningy nanič. Čo mi vlastne je? Veď som ju nikdy veľmi nemusel. Teda je pravda, že do tretiaku to vyzerala tak trochu ako mladšie vydanie profesorky Sproutovej, ale akurát keď sa to začalo meniť, prišiel Hugo. Prečo som ho ja sprostý kedy počúval? Malý somár čo ešte ani nevedel levitovať brko. Merlin, keby som to tak bol vedel!
Dnes už s tými úlohami nič nespravím. Vstal som, zbalil si knihy a vybehol hore do izby. Aspoň že tam nikto nebol a nerušil ma v mojej depke.

I.E.N.
Prešlo pár týždňov (ani neviem..dva? tri?) po poslednom nepríjemnom rozhovore s Jamesom. Mala som zlý pocit, že ma začne veľmi nenávidieť. Možno opäť, aj keď som nikdy nemala pocit, že by sme sa strašne nenávideli. Len sme sa obchádzali a držali stranu kamošom. Nuž, čo sme mohli robiť? Možno to, čo som chcela spraviť práve vtedy. Vykašľať sa na Suzy, utekať za ním a niečo mu povedať. Možno by stačilo slovo. A možno ma už nikdy nechce vidieť. Moje myšlienky prerušilo klopanie na dvere a tak som rýchlo zaklapla album do ktorého som čumela a hodila ho pod posteľ.
"Tak tu si! Nejdeš písať prácu pre Flitwicka?" Suzy zavrela dvere a sadla si na posteľ oproti.
"Nie, som unavená."
"Výhovorky! Viem, že Ťa niečo trápi. Vidím to. Už dlhšiu dobu. Myslela som, že je to pre MLOK-y, ale teba to nikdy veľmi netrápilo, takže..." Pokrčila plecami a usmiala sa. Bola až príliš vnímavá. A mala pravdu. Neviem, čo z toho ma štvalo viac.
"Nie, naozaj. Nič mi nie je. Je to moja vec." Nepoviem jej to, to bolo to jediné, čím som si bola istá.
"Izi prestaň. Povedz! Spravím čo budem môcť. Poznáme sa už od prváku!" Vravela naliehavo. Akoby to bol argument. Akoby to bolo dôležité. Akoby mohla niečo spraviť.
"Ty nemôžeš nič. Toto je len moja vec." Alebo...žeby?
"Počuj, povedz mi jedno. Prečo tak nenávidíš Huga a Jamesa?" Spýtala som sa napokon, úporne dúfajúc, že v čítaní medzi riadkami nie je taká dobrá, ako v učení.
"Pozri, to som už preberali. Nechcem o tom hovoriť." Neskutočne chladný tón ma priklincoval k posteli.
"Hej! Ty si chcela vedieť, čo mi je! Že spravíš čo budeš môcť! Tak mi to povedz!"
"Nie! Je to moja vec! Naša vec! Zbytočné klebety! Emma s tým nič nemá, daj mi pokoj!" Vrhala na mňa plamene z očí, vlasy jej lietali okolo hlavy ako pieskové duny, vyzerala fakt hrozivo. Otočila sa a vybehla z izby. Pozerala som za ňou a nechápala to. Unikal mi zmysel toho, čo povedala. Čo má James a jeho bratranec so Suzinou sestrou? A prečo takto vybuchla? Vždy bola zvláštna a brala všetko príliš vážne a tragicky, ale takto?
Do izby sa nevrátila do rána a mňa strašila jej prázdna posteľ. Kde je?

Nad ránom som sa rozhodla ju hľadať. Rýchlo som očami prebehla Veľkú Sieň a keď som ju tam nenašla, chodila som po celom hrade. Tak mi ubehol celý deň, len som zabehla na obed skontrolovať Sieň. Nikde jej nebolo. Prehľadala som všetko, knižnicu, klubovňu, soviareň, kuchyne...všetko som to obehla aspoň desať krát, tiež všetky učebne a každého som sa pýtala, či ju náhodou nevidel. Aj za jej sestrou som bola. No Emma ma len poslala preč, že Suzy sa určite nájde, a nech jej tými starosťami nerobím zlý imidž (lebo okolo išlo zopár šiestakov a obzerali sa na ňu, z čoho bola úplne mimo). Na to, že bola len piatačka bola až príliš drzá. Taká som ja určite nebola. Teda..nie voči starším žiakom.
K večeru začalo pršať. Opäť som nazrela do Veľkej Siene, no tentoraz ma hlad prinútil si aj sadnúť. Áno, doteraz som ju hľadala s prázdnym žalúdkom. Asi to bolo pre ten pocit, že ja môžem za to, že zmizla a kto vie, kde teraz je...? Istá forma seba deštrukcie, no nikdy som v podobných veciach nemala veľmi silnú vôľu. No nezjedla som veľa, vlastne som sa ledva dotkla taniera a opäť som bola na nohách. Hagrid! Čo ak je tam? Že ma to nenapadlo! V duchu som si vynadala a vybehla som z hradu. Obrezala som sa po Filchovi, hoci bolo ešte len pol ôsmej. Pri ňom človek nikdy nevie, tie jeho nezmyselné pravidlá a zákazy...
Pri Hagridovej chalupe som zastala. Vnútri bolo ticho. Zaklopala som a po chvíli buchotu, štekotu Tesáka a tlmených nadávok sa otvorili dvere a v nich sa zjavil Hagrid. Usmial sa na mňa spod chlpatej čiernosivej brady. Zostarol...a to som ho nevidela len dva mesiace. Na MLOK-y som si totiž Starostlivosť o zázračné tvory nedala.
"Ahoj, Izabella. Poď ďalej. Dlho si tu nebola!" Znelo to tak trochu vyčítavo. Akoby nevedel, že sa mám učiť...teda mala by som sa.
"Nie Hagrid, nie... Ja... Nevidel si Suzy?"
"Suzy? Nie. Ja som myslel, že je s tebou..." Nakukol za mňa, akoby tam niekde mala vyskočiť s výkrikom 'Prvý apríl!'. Lenže nevyskočila. A navyše, Hagrid postrehol, že sa niečo deje. Potľapkal ma po pleci s potisol dnu. Proti takémuto zaobchádzaniu sa fakt nedalo protestovať, lebo už len po tom poklepkaní som mala pocit, že ma znížilo aspoň o päť centimetrov. Posadil ma za stôl a šiel pripravovať čaj.
"Tak Suzy zmizla? Vieš, videl som ju včera, šla okolo chalupy, ale neviem kam. Len tadeto prebehla, vyzerala rozrušene. Čo sa jej stalo? Vieš, takých priateľov by sa človek nemal vzdávať. Je trochu divná, ale to sme všetci, nie? Chcem povedať že Suzy je dobrý človek a zdalo sa jej, že jej niekto niečo spravil.. A to by nemal, ona je citlivá..." A stále niečo dokola mrmlal, až som mala pocit, že niečo vie a snaží sa mi dohovoriť. A keď si sadol, bolo to ešte horšie. Položil predo mňa obrovskú šálku s čajom a zadíval sa na mňa skúmavým pohľadom spod pochlpeného obočia.
"Že sa niečo deje, Bella?" Ani to nebola otázka, skôr len konštatovanie, alebo rečnícka otázka.
"Ale ja viem, čo sa deje. To je tu rok čo rok, to mi ver. Každý rok tu mám zúfalé decká. Vieš, siedmakov, ale aj mladších. Musia si vyberať. Rodina - priatelia - prvé lásky... Najhoršie je, keď chcú všetko naraz. A rodina nemá rada priateľov, alebo to posledné..." Mala som pocit že o tom nechce hovoriť, lebo v otázkach lásky nie je veľmi skúsený. A naozaj, začal chlípať čaj a žmolil okraj obrusu, no akoby si povedal, že niečo dosiahne, že mi musí (kto vie, ako na to prišiel?) dohovoriť.
"Vieš pred pár rokmi ... to si ty ešte nebola na svete ... skrátka, vidím to akoby to bolo včera. Dvaja milí študáci, vážne boli super a hádali sa. No jeden z nich to nechcel. Bol posledný ročník a už roky sa mu páčilo jedno dievča, tá študáčka a bola aj z tej istej fakulty. Ale ona o ňom nechcela ani počuť. Vieš, prefektka a tak a on bol dosť výtržník, ale zato dobrý človek, to mi môžeš veriť. A jako šiel rok tak ju pozval na rande a vieš čo ona? Šla. A to ju už pozýval toľko krát. A neverila by si, akí boli potom spolu šťastný ... teda, istí čas. A teraz je to tu zas, o dve generácie neskôr a je to rovnaké, len ty nie si ryšavá, vieš no a ..." Akosi mi unikala pointa. Čo? Čo tu pletie za príbehy? Niekto mu dal na Vianoce predčasne darček: Najšialenejšie príbehy sveta a kedy ich rozprávať ?
"Prepáč Hagrid, ale neviem kam tým mieriš. A navyše... Už my som mala ísť, je tma a..." ...začalo pršať.
"Nie, nie, počkaj. Ja si len skrátka myslím, že by si sa so Suzy mala porozprávať, lebo James bol vážne super človek a jasné že má teraz rovnakého vnuka -" Zrazu zmĺkol a zatváril sa strašne previnilo. Začal si kúsať peru a nastalo ticho. Už to nemohol zahovoriť. Cítila som, ako sa mi rozbúchalo srdce. Suzy to bola...ona to vie, vie čo sa deje. Teda, čo by sa mohlo diať, teda... Mala som chuť si jednu streliť. Postavila som sa a potichu obišla stôl. To ticho sa nedalo vydržať. Ozývali sa v ňom len kvapky bubnujúce na strechu a drevený parapet.
"Maj sa Hagrid." Vyšla som do dažďa a kašľala som na to, že prší. Bola tam. A hneďs om si vedela vybaviť niekoľko verzií toho, čo mu vravela. Buď: 'Hagrid, ako jej mám povedať, že mi to nevadí? Nech si robí čo chce? To čo sa stalo..bolo už tak dávno, iste im bude fajn.' To bolo teda to nepravdepodobnejšie. Osobne by som stavila na: 'Ach, Hagrid, ja tú Nathsonovú snáď zabijem! Ona si robí čo chce a myslí si, že to nebude mať následky! A potom má ešte sprosté otázky a ešte bude čakať požehnanie či čo!?!' A vlastne prijať tú druhú možnosť by nebolo také zlé. Tým by to haslo. Veď už eln pol roka a mám to tu všetko z krku. A potom sa už len večne budiť s predstavou že stretnem Jamesa a mám ho len tak pozdraviť.
Kvapky dažďa mi stekali po tvári. Bola som nahnevaná a zároveň zamyslená, smutná a aj veselá. Kde je tá Suzy? Čo vlastne povedala Hagridovi? Naozaj to, čo si myslím? Bude ma až do smrti ignorovať? Alebo možno to prvé, možno ... Ach, to ťažko... Mala som sto chutí sa otočiť a spýtať sa Hagrida, čo povedala, vytriasť to z neho, ale pochybujem, že by niečo povedal, jedine, že by sa preriekol. Ale on nikdy nič nepovie úmyselne, iste ani to, čo povedal dnes. Vždy bol pre študentov bútľavá vŕba...len s trochu nestráženým jazýčkom...
"Bell?" Prudký nádych a zase výdych a kašeľ, lebo som vdýchla vodu. Ó áno, kto iný.
"Šiel som za Hagridom. Vraj...zmizla Suzy."
"Áno, ale za nezvestnú ju môžeme vyhlásiť až po 24 hodinách." Zasmial sa, hoci to bol len chabý pokus o vtip. Chvíľu bolo ticho a ešte viac som vnímala ako mi kvapky dažďa máčajú oblečenie, ale v prvom rade vlasy, ktoré sa mi lepili na tvár.
"Poďme, nie?" Prikývla som a tak sme vykročili. Ani nie po troch krokoch zastal a pozeral na mňa.
"Hej, kde máš bundu alebo niečo? Je zima!"
"Akoby mi na tom záležalo."
"Chápem že si smutná ale musím sa starať o zdravotný stav svojho tímu." Vyzliekol si sveter a prevliekol mi ho cez hlavu. Neprotestovala som, veď čo by mi to pomohlo. Ako kapitán bol úžasný (hoci toto určite nespadalo pod jeho "pracovnú" náplň) a hlavne strašne tvrdohlavý.
"Ďakujem," zamrmlala som a pohla sa ďalej. "Ale nemôžeme si dovoliť stratiť kapitána a stíhača v jednej osobe, dúfam, že si to uvedomuješ."
" A najlepšiu triafačku snáď áno?" Usmiala som sa. O tom že sme najlepšie družstvo školy nebolo pochýb. Nikdy, ani jeden rok čo som na Rokforte, Chrabromil nemal lepšiu zostavu. Hoci, toto nebolo o metlobale. Opäť nastalo ticho. Nevedomky a veľmi neuvážene som zdvihla hlavu a zbadala, že na mňa hľadí. Tie hnedé oči...Tá orieškovo hnedá ma niečím priťahovala. Ten šibalský a skúmavý pohľad. Úsmev a tmavé vlasy, zvyčajne rozlietané, ale teraz pričapené vodou na hlave. Nech vyzeral akokoľvek...
Vytiahla som sa na špičky, no on ma predbehol. Po chvíli šoku som si to uvedomila: Ja sa bozkávam s Potterom. S tým nenávideným Potterom! Tým Potterom...čo tak skvele bozkáva!
No vykašľala som sa nna jeho skvelé bozkávanie a odtiahla sa od neho.
"Musím ísť hľadať Suzy."
"Pôjdeš..."
"Nie."
"...so mnou..."
"Nie!"
"...o týždeň..."
"Nie!!"
"...do Rokvillu..."
"NIE!"
"...ak ti pomôžem nájsť Suzy?"
"Áno!"
Takmer som nevydržala ten jeho samoľúby pohľad, no zato keby on našiel Suzy, možno by ho prestala nenávidieť. A možno...nás oboch. Chytila som ho za ruku a začala ťahať smerom k lesu. Napriek dažďu a rozdielnym pocitom...sme sa rozbehli hľadať dievča, ktoté nás oboch nenávidí a keď nás zbadá, pravdepodobne nás zabije.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama