7. Druhý raz

12. dubna 2011 v 19:03 | Tina |  Rozum vs. srdce
Tak a je to tu. :D Napadlo ma zas eniečo nové. Hurá! Tak a tu to je. aké to je? čo sa vám páči a čo nie? čo doplniť? čo komu nie je jasné??? Môže sa stať, lebo veľa si prehrávam len sama v hlave a potom občas neviem, či som to už napísala niekedy dávno, alebo nie. Takže píšte, chcem komentáre! Chcem vedieť, čo vylepšiť. Je toho veľa, tak poďme. :D A nice reading. :)



"Takže môžem ísť domov?" Spýtala som sa s nádejou v hlase.
Uplynulú pol hodinu ma madam Pomfreyová oboznamovala s tým, čo mi vlastne bolo, aké lieky budem ešte užívať, ako sa mám správať počas ich užívania a, samozrejme, nezabudla spomenúť, že v tom môže byť i niečo viac. Vždy rada preháňala. No teraz to vyzeralo, že ma tu už vážne nemá prečo držať. Tak si len vzdychla, pokrčila plecami a napokon aj prikývla. Hurá! Dostať od nej odpoveď bolo ťažšie ako pýtať sa Huga Weasleyho na zloženie elixíru na bezsenný spánok. Ani jeden z nich nevedel urýchlene a uspokojivo odpovedať, hoci Pomfreyka tú odpoveď aspoň poznala.
"Neostáva mi iné, ako nechať Vás ísť. Ale musím vám ešte raz pripomenúť že-"
"-ste mi približne pol hodinu vraveli, čo mám robiť a čo nie, ďakujem." S tým som sa hodila na vankúše chrbtom ku nej. Urazene odfrkla a odkráčala.
"Takže zajtra padáš, hm? Milé. Vrelá vďaka." Otrávene som otvorila oči. A už som skoro spala!
"Áno, idem. Ale ak nesklapneš, nepohneš sa odtiaľto do budúcich Vianoc." Mala som Scorpiusa rada, ale niektorý ľudia vedia byť po niekoľkých dňoch strávených na Nemocničnom veľmi otravný.
"Ako povieš. Len...pozdrav Suzy." Aj bez toho aby som sa naňho pozerala som vedela, že sa usmieva. Večer ma bola pozrieť (a pripomenúť mi, ako som absolútne nezodpovedná, že sa neučím pri toľkom voľnom čase, zatiaľ čo ona sa priam topí v úlohách a povinnostiach prefektky) a Scorpius sa celý ten čas neprestal hlúpo uškŕňať. Nechápem, o čo mu šlo. A keby som nebola v momente zaspala, asi by som sa nad tým aj zamyslela.
***
"Dovíí!" Zatresla som dvere Nemocničného krídla (konečne zvonku!) a oprela sa o ne. Aká to úľava! Nebola som tam ani týždeň a mala som pocit, že o chvíľu zabudnem ako hrad vyzerá a ako sa chodí.
"Takže ťa pustila. A po najlepšieho priateľa nepošleš?!" Zdvihla som hlavu a pootvorila oči. Čo?
"Ty? Nenechaj sa vysmiať." Ani mi nedovolí poriadne sa nadýchať toho špinavého Rokfortského vzduchu bez toho, aby pri tom nebol! Ani neviem prečo, ale mala som veľmi zlú náladu. Scorp sa celý deň škeril, rehotal, podpichoval ma, až som chcela svoj sľub že s ním pôjdem na ples zrušiť. Čo si ten človek myslí? A, navyše, vonku pršalo. Mala som rada dážď, ale nie po hromade nekonečných dní v Nemocničnom krídle.
"Asi tu nemám čo robiť. Ale dobre, že ťa pustila. Vlastne, preto som tu. O týždeň hráme so Slizolinom. Potrebujeme ťa. Alebo náhradu." Ach, metlobal! Skoro som zabudla! A ja už som začala rozmýšľať, že sa v ňom pohlo svedomie. Alebo že ním prišiel hýbať on mne.
"Jasné, kedy je tréning?" Odtrhla som sa od dverí a vykročila dopredu. V ústrety učeniu. A moja nálada ešte viac klesla.
"Zajtra. Ale môžem ho presunúť, ak ťa Pomfreyka nepustí. A, vlastne..vzhľadom na to počasie by, myslím, boli všetci radi." Vysúkal pomaly, hľadiac von oknom.
"Nie, Pomfreyka mi dá pokoj. Teda, mám nejaké elixíry či čo, ale to je nanič. Som v pohode." Suzy sa vždy divila, ako jej môžem pomáhať v nenávisti Potter a spol. keďže vyhýbať sa kapitánovi nášho metlobalového družstva bolo vlastne nemožné. Ale ja som to zvládala. Problém bol len v tom, že v poslednom čase mi v zápasoch často zachraňoval kožu. Zdalo by sa, že stíhač sa nemá čo starať do triafačky, ale nebolo to tak. Vždy keď sa zhŕkli Slizolinčania, vletel na nich a ja som mala cestu voľnú. Lenže to bola iba časť. Vždy po zápase je oslava. Teda oslavu má ten, kto vyhral. A väčšinou sme to my. Ibaže občas sa človek neudrží a na urážky neodpovedá iba slovne. Ak by ma posledné dva zápasy nedržal za ruky a neťahal preč, asi by som dostala doživotný zákaz čo i len pozrieť na Slizolinčana, aby som ich nezabíjala pohľadom.
"Fajn, ale ber to, čo máš. Potrebujem zdraví tím."
"Jasné." Ešteže bol vždy po ruke metlobal. V tomto ohľade to bola ideálna výhovorka na všetko.
"Myslíš, že Malfoy bude do zápasu fit?"
"Neviem, ale dúfam že ... vlastne, asi áno." Pridala som do kroku, aby nevidel ako sa červenám. Uf, chodiť po svete s tajomstvom je horšie, ako sa spočiatku zdá! Asi by znelo priveľmi divne, keby som povedala ako dúfam, že nie. A prečo? Veď Potter ho vždy predbehol a chytil strelu skôr. Ale kto vie. Možno by ich prehra nejako pohla s našou dohodou. A potom pôjdem na ples sama, hm?
"Áno, mohol by. Nechcel by som tam Bulstorda. Je rýchly, aj keď by som ho porazil." Dodal nadšene a tak trochu povýšenecky. Typické. "Ale nepoznám jeho taktiku, neviem čo bude skúšať a tak.."
Jasné. Metlobal. Jediná téma o ktorej si pokecám s každým. Ešte aj so Siriusiom. Akurát sme prechádzali okolo Siene Slávy (prečo práve tade?) a pohľad mi na chvíľu padol na Chrabromilské ocenenie za výhru Školského pohára v metlobale. Najväčším na ňom stálo 'James Sirius Potter'. A na tom hneď vedľa, rovnako veľkým 'Harry Potter' a ešte ďalej 'James Potter'.
"Myslím, že sláva tvojho syna je istá." Poznamenala som s úškrnom. Letmo pozrel na ocenenia.
"Ach, áno. Aj krstný bol v tíme, pozri, tu." Ukázal na meno pod Harrym Potterom. "Strážca."
"Hugov otec!" Vyvalila som oči. Nikdy ma nenapadlo prezerať si tie ocenenia. Ale určite tam stálo 'Ronald Weasley'. Šokovalo ma to. To som tu jediná, ktorej rodina neznáša metlobal?
"Pozri, tu je mama. Bola triafačka, ale istý čas aj stíhačka. Triafačský post však vraj mala radšej." S údivom som hľadela na 'Ginny Weasley'.
"Kto z tvojej rodiny nehral metlobal?" Zasmiala som sa a zamierila preč. "Radšej by som sa tu nezdržiavala. Ocenenia Nathsonovcov by si tu hľadal márne. Sme len malé koliesko vo veľkom stroji vyvolených." Chvíľu sme sa obaja tvárili vážne, no napokon moja hláška zaúradovala a obaja sme sa hlasno rozosmiali. Myslím, že to musel byť dosť zvláštny pohľad. Vidieť mňa so Siriusom smiať sa bolo asi také striedavé ako chytiť dospelého jednorožca. Skrátka, stať sa to môže, ale...
"Eh, môžeš na sekundu?" Potiahol ma za lakeť hneď, ako sme s upokojili a narazili na voľnú triedu. Zatiahol ma dnu a zavrel dvere.
"Bola si tam dlho a, vieš, bude ples k výročiu..."
"Viem, Scorp mi vravel." Automaticky som ho prerušila, ale chcela som vedieť, čo potrebuje. Určite nie len oboznamovať ma so školskými akciami.
"Ach tak. Scorp. Škoda, že proti nemu budem hrať." Poznamenal chladne, no napokon akoby si to rozmyslel a rýchlo pokračoval:
"No teda už to vraveli dávno a kopa ľudí už bude mať partnerov, no a tak ma napadlo," ach, nie... prečo vždy všetci začínajú rovnako? Ale pobavilo ma to. Keby len vedel, že Scorp začínal rovnako. "či aj ty nejakého nezháňaš. Viem, že to bolo medzi nami divné, ale...ja Ťa mám rád Bella. Tak, pôjdeš?" Čakala by som asi hocičo a aj keď som sa už psychicky začala pripravovať na niečo podobné hneď ako začal, zaskočilo ma to. Najmä jeho posledné dve vety. Má ma rád. Mňa. On. Mňa!
"Rada by som, vážne..." Cítila som sa zvláštne a trápne. Na chvíľu som chcela, aby tu bola Suzy a kamsi ho poslala. Aspoň by som to nemusela spraviť ja. "Už niekoho mám. Prepáč." Ani som si to neuvedomila a znova som si hrýzla do pery. Vždy som to robila! To tá nervozita...
"Ach, jasné. Môžem hádať? Malfoy. Tak nech vám to spolu vydrží." Strojený milý tón sa mi vôbec nepáčil. "Len nezabúdaj, že ... nechaj tak." Stavila by som sa, že mal na jazyku poznámku o fakultách, ale spomenul si na posledný rozhovor. Chcela som niečo povedať, ale nestihla som. Otočil sa, vyšiel z triedy a zabuchol dvere.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Flammea Flammea | Web | 26. dubna 2011 v 17:42 | Reagovat

wow jsem zvědavá jak to dopadne, a s kým teda půjde Isabella na ples :)

2 jajaja jajaja | 4. května 2011 v 22:26 | Reagovat

Velmi pekne, som zvedava na pokracovanie.:)

3 Jeffa Jeffa | Web | 5. října 2011 v 21:29 | Reagovat

ou ou ou :D len taká malá otázočka :) bude pokračovanie? ? :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama