6. Hlučná spoločnosť

5. dubna 2011 v 16:59 | Tina |  Rozum vs. srdce
Tak a mňa prijali! :D Nečakala som to. A stále neviem, čo bude ďalej. Teda čo bude ďalej so mnou. Ale čo bude s Izi, to teda viem celkom presne. :D takže, príjemné čítanie...darling!
BTW: Len tak okrajovo, pozeráte niekto SuperStar?? :DD


"Aaaaaaaaaa!!" Ozval sa prenikavý hlas z opačnej strany miestnosti.
"Uh, nie!" Hneď nato bolo počuť aj môj hlas, tlmený vankúšom. Márne som sa snažila nepočuť a schovávala si hlavu pod vankúš, perinu a všetko na čo som siahla a čo mohlo aspoň trochu zabrániť tomu zvuku prenikať až k mojim ušiam. Veľmi márne. Nič nepomáhalo a tak som sa približne každú hodinu budila na to príšerné jačanie. Liezlo mi to na nervy. Tak som v nemocničnom krídle, alebo nie?! Prečo sa mi tu, pre Merlinove gate, nedovolia vyspať??
"No tak, slečna Nathsonová, majte trpezlivosť!" Prísne ma napomínala vrchná sestra. Akosi som zabudla, že ani jej ten nový návštevník nedá spať. "Nie ste tu jediná a vy ste na tom neboli o nič lepšie," a oveľa tichšie dodala: "Aj keď ste boli aspoň potichu." Vzdychla si a prešla s nejakým elixírom k posteli neznámeho a niečo mu hovorila. Nerozumela som jej, ale možno to spôsobil ten vankúš, ktorým som si už len tak zo zvyku pritláčala hlavu posledných asi šesť hodín. Ledva pod ním dýchala už aj pred tým, ale táto konverzácia ma prinútila vystrčiť hlavu spod môjho úkrytu a nakuknúť pomedzi závesy (ktoré mali akože zabraňovať prechodu hluku ku mojej posteli) na opačnú stranu Nemocničného krídla. Medzi tým ako madam Pomfreyová naliala dotyčnému do krku elixír a odbehla po uterák konča jeho postele som zbadala strapatú plavú hlavu. Prekvapilo ma to. Scorpius? Žeby..žeby Potter predsa len klamal? Ale veď prečo nie, veď to je predsa jeho štýl! Teda..nie žeby predtým klamal.. ale áno! Profkám a..Filchovi a..prefektom a.. A určite ešte kope iných ľudí, ktorých ani nepoznám. A veď prečo by ho aj s jeho hŕbou kamošov Suzy tak veľmi neznášala? Určite jej niečo spravili a klamali a.. A tu moja fantázia zlyhala. Nahovárala som si to, ja viem, ale keď to bol už hlboko zakorenený pocit ne..netolerancie! Nemôžem to nazvať nenávisťou, lebo ako takého som ho mala celkom rada. Lenže už len pre Suzy som zmenila názor, hneď po prvých Vianociach na Rokforte. V prváku decká rýchlo menia názory kvôli svojim kamošom a okoliu. To som dobre vedela. A tiež aj to, že to niekedy neskôr ľutujú. Ale ja nie! Suzy nemohla spraviť takú istú chybu, ona sa nemýli! Alebo áno? Možno by sa teraz našiel len málokto, kto by pochopil, ako sa asi cítim. Ale na chvíľu som zahnala obavy a všetky tie divné pocity, ktoré ma zvláštne prepadli až tento rok, a nakukla opäť na toho vreštiaceho tvora. Síce už bol ticho, ale aj tak som ho považovala za otravného. Nemôže za to, nemôže... opakovala som si, aby som nevyskočila a nezaškrtila ho pri ďalšom jeho vykríknutí. Len keby mi už dovolil spať! Pomfreyka zatiaľ zatiahla závesy a zrejme si aj spomenula že je čarodejnica, lebo som už nepočula vôbec nič. Uf, že ma to skôr nenapadlo! Ale proti hluková stena..kto vie, či by som to zvládla. Možno sa to práve včera učili a keď nabehnem opäť do školy, budem sa to musieť doučiť. A transfigurácia..čo keď už prešli na veľké cicavce? A veľké neživé predmety? Ja zatiaľ ledva zvládam stredne veľké! A pri týchto deprimujúcich myšlienkach na školu som konečne, po kto vie koľkých prebdených hodinách, zaspala.

***

Na tvári som zacítila chladný vánok a pomedzi viečka som uvidela svetlo. Žeby už bolo ráno? Nejako ticho, počkať...ach, áno. Spomenula som si na večer a na Scorpiusa. Rozlepila som oči a uvidela som to, čo som si predtým len domýšľala - otvorené okno, vonku vysoko na oblohe slnko a na hodinách pol deviatej. A vpravo sa niečo hýbalo a povedalo to že..
"Bré ráno!" Prudko som otočila hlavu. Takže je to vážne on. Milé! Zasmiala som sa a potisla vankúš vyššie, aby som si mohla sadnúť.
"Milé že si znova zaskočil na návštevu." Uškŕňala som sa, no potom som si spomenula na myšlienky, na ktoré som si pred chvíľou spomenula, ale ktoré som zmätočne zabudla. Na chvíľu. Asi tak zmätočne, ako sa to len dá. Lebo to som ja. A vždy som aj bola.
"Kto ti to spravil? Vieš, Potter..." Aj by som bola dohovorila, keby mi neskočil do reči. Aj keď neviem, čo by som povedala. Že ma bol tiež pozrieť a ja som sa bála, či mu neublížil? Alebo..o našej "milej vzájomnej konverzácii"? Neviem čo z toho by som mu chcela vykladať menej. Takže aj dobre, že ma prerušil.
"Nie, nie, Potter nie. Hoci aj jeho som stretol." Zamračil sa, akoby Sirius nesmel kráčať k Nemocničnému krídlu. Veď je to celkom legálna aktivita!
"Prehodili sme slovko-dve a šli sme každý inam. Toto..to až večer, v klubovni."Náhle sa zastavil a vzdychol si, akoby ľutoval, že vôbec začal hovoriť.
"No?" Nedalo mi to. Čo sa stalo, že je tu? Aj tak by som si to zistila sama, tak nech to radšej vyklopí.
"No a niekto zistil, že som tu bol. A keďže si jediný návštevník Nemocničného krídla, skrátka si ma začali doberať a podobne... Nemajú radi ak má niekto iný postoj k ostatným fakultám." Kto sú tí 'oni', to som si už nejak domyslela. Ale aj tak mi nepovedal všetko. Odkašľala som si a on sa mykol.
"Ale no tak, čo som na výsluchu? Nemám tu náhodou oddychovať?" Prečo sú všetci hneď taký podráždení? Ale veď dobre, on to chcel!
"A kto mi nedal túto noc spať? Myslím, že mi to tak trochu dlhuješ."
"Ani náhodou! Ja som ťa našiel! A navyše, nie je to moja vina, že ti nenapadla tá proti hluková!"
"Malfoy, neželaj si ma! Ja si to zistím i sama!" Ach Bože, hádame sa ako starí manželia! ...teda priatelia.
"Izabella! Si hrozná." Vzdychol si, ale po tom čo si odchlipol vody, to vyklopil. Konečne!
"Tak šiel som spať a bol som na schodoch a niekto na mňa niečo uvrhol. Neviem čo to bolo, pamätám si len krivý nos a tmavé oči a takú veľkú päsť... Ale Pomfreyka tvrdí, že sa mi to skompletizuje a poviem kto to spravil. Aj keď..asi by bolo lepšie, keby sa tak nestalo." Vzdychol si a ľahol si späť na vankúše. Chápala som ho. Ak si spomenie kto naňho zaútočil, stane sa to znova, možno mu spravia i niečo horšie len preto, aby nič neprezradil. Aj keď...
"Prečo by niekto útočil na Chrabromilčanov a ich priateľov? Nie je to..divné?" Znepokojivý pocit. Čo ak niekto vrazí do našej klubovne a vyzabíja nás tam? Brr.
"Ale no tak. Pokoj. Niekomu sme prišli pod ruku." Mávol rukou, akoby nič. Hej! A čo my? Jemu teraz nik nič nepravý, ale čo Suzy, Rose, Potter..teda, ten by nám možno ani nechýbal. Možno. Ako komu. A mne? Začínam si všímať, že tieto úvahy ma prepadajú nejak často! Hej, hlava, uvedom sa! Prečo sa niektoré myšlienky jednoducho nedajú vymazať z hlavy? A predstavy? A obavy? A...
"Počuj, neviem či vieš, ale tento rok je 1100. Výročie založenia Rokfortu." Ach, ešte že si tu, Scorp!
"Eh, vážne? Ale na uvítacej hostine to nebolo, že?"
"Nie. Vraj to malo byť prekvapenie. Takže bude hostina a tak - počas Vianočných sviatkov, samozrejme - a tiež to bude niečo ako..ples? Alebo ako sa to označuje.." Všimla som si, ako zružovel.
"No..a?" Niečo som začala tušiť. Prvé čo ma napadlo bolo: s kým tam pôjdem? A hneď potom: ak to vyhlasovali povedzme vtedy, keď som sa dostala do Nemocničného, kopa ľudí už iste bude mať dohodnuté s kým ide. A v siedmaku každý s niekým chodí a teda je jasné, že na oslavu pôjdu spolu. Ale .. hej, čo ja? Ja nikoho nemám!
"Napadlo ma...našla by si so mnou na ten ples?" Tmavo ružová farba jeho tváre silno kontrastovala s jeho úplne bielymi vlasmi. Ten výjav ... Skrátka sa nedalo nesmiať sa. Aj keď som nechcela a chvíľu som si hrýzla do pery, napokon som vyprskla smiechom. Neviem koľko som takto zabila času, lebo keď sa smejem, čas stojí a je len môj smiech. Ale veď upokojila som sa, nadýchla a pozrela naňho. Vyzeral zarazene a trochu urazene a pobavene a zároveň sklamane a neisto, možno ešte aj nervózne. Stále s úškrnom som prikývla.
"Fajn. Aj tak už asi nebude s kým ísť. Ale..ako priatelia, dúfam." Nadvihla som obočie a veru mi odľahlo, keď prikývol.
"Iste. Teda, veď mne ani o nič iné nešlo! Ale..mohla by si o tom nehovoriť? Ak sa to dozvie niekto od nás.." zvesil hlavu, no potom sa uškrnul a zase na mňa pozrel opäť veselý, akého som ho poznala, "čo ma po nich. A aj tak nemôžem večne žiť, ako otec chce." Zamumlal a hodil sa na vankúše.
"Jasné. Ale Suzy môžem, však? Nerada by som jej klamala, najmä nie po...istých udalostiach." Nechcela som upresňovať že po jej hysterickom záchvate, ktorý som spôsobila (ako inak) ja, svojím oznámením, že mi Potter pomohol s trestom. Že si vôbec dovolil spraviť takú strašnú (strašne galantnú a milú!) vec! Tá drzosť! A možno to bolo i preto, že som si trest neodpracovala sama a takto by ziapala pri každom. Ale pochybujem. Ona má svoje dôvody, prečo ho nenávidím a ťahá ma zo sebou. Hoci ja ich nepoznám. Aj keď za týchto zmätených pocitov vo mne..asi by som sa jej mala spýtať.
"Jasné." Prečo sa vždy tak strašne zamyslím, uprostred rozhovoru? A ešte o Potterovi! "Pozdrav ju, keď príde." Usmial sa na strop a zavrel oči. A zase to zamyslenie! Ale teraz už rozhovor skončil, už môžem. Teda..žeby v noci nespal? Asi ho Pomfreyka zavaľovala elixírmi. Ale..počkať! Až teraz mi to docvaklo. Ja s ním idem na ples!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Klááárinka XD Klááárinka XD | Web | 5. dubna 2011 v 17:01 | Reagovat

Ahoj… Máš úplně super blog… Hlavně nějaké rubriky nebo články, nějaké jsou fakt hroozně  moc zajímavé ;)  Tak prosíím koukni na můj blog a kdyžtak tam hoď  nějakej komentář ;) budu moc rád, když sde tam koukneš a necháš o sobě vědět komentářem …. Díky a Ahoj

2 Kajka Kajka | Web | 5. dubna 2011 v 18:47 | Reagovat

No, super. Tato kapitola je skutocne dlha :D... Ale inak ja pozeram superstar preco???

A nechces najaky lay? Pozri stranku sluniin.blog.cz ma ich tam vela krasnych a lahko sa nadstavuju...

Pozri moj blog, prosim mam ho novy a nejako som sa pochytila na pisanie a prekladanie poviedok. :D

3 Tina Tina | Web | 5. dubna 2011 v 19:11 | Reagovat

[1]: Tak hoď tvoj blog, rada pozriem. :D
[2]: No až tak dlhá nie je..ja by som rada každú ešte dlhšiu, lenže keď mňa napadajú veci o 5 rokov dopredu.. :D Ale keď sa prepracujem až tam, bude to ešte dlhšie. :) No hej, to neskôr..momentálne mám dosť problémov so svojou osobou, takže no blog ide kúsok mimo. :D A kuknem :) Prečítam.. :) A vyzerá pekne, to môžem povedať už teraz :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama