4. Nezvyčajná návšteva

12. února 2011 v 22:41 | Tina |  Rozum vs. srdce
Dala som sina čas, že? O:) Nevadí, veď už je to tu. Momentálne vôbec nič nestíham a toto je kapča písaná vtedy kedy aj Nemocničné krídlo, len som chcela chvíľku počkať.. A aj tak, čítal to doteraz niekto? :D Dobre, tak budete mať 2 kapče naraz.. Teda vy.. Čítate, niekto okrem Tonks? Áno? Tak pomee, ozvite sa! :D Teraz už vám len poprajem príjemné čítanie...hádam sa bude páčiť, aj keď je trochu kratšia. :)


Keď som opäť precitla, cítila som na sebe niečí pohľad. Akoby ma tie oči prebodávali a zároveň..čo? Hladili? Neviem pomenovať ten pocit. Bolo to strašne zvláštne. Opatrne som pootvorila oko, len na pár milimetrov, a zbadala som ..vlastne som nevidela vôbec nič. Všade bola tma a zdalo sa, že je ešte hlbšia ako keď som sa zobudila prvý krát. Človek s pohľadom si ten nepatrný pohyb viečka zjavne všimol. Na chvíľu som pocítila úľavu, keď ten človek odvrátil zrak a ja som sa opovážila otvoriť aj druhé oko.
v "Ehm, Izabella?" Začula som tichý šepot pri uchu. Pohľadom som rýchlo vyhľadala človeka, ktorému patril. "Scorpius?" To poznanie mi vyrazilo dych. "Eh..čo chceš? Teda..." Spomenula som si na slová vrchnej sestry, že to bol práve on, kto ma dostal do Nemocničného krídla, tak som sa rýchlo opravila. "Teda, som rada že si tu a..ďakujem. Ako že si mi pomohol, ale.." Očí sa mi zhostila rovnaká otázka, akú som si kládla v duchu. On ju vytušil, pokrčil plecami a na tvári sa mu pohrával slabý úsmev, akoby chcel na niekoho zapôsobiť. "Skrátka som bol zvedavý, ako ti je. Keď už som niekomu pomohol, tak nech aspoň viem, čo s ním je ďalej." Potom sa trochu zamrvil na stoličke, akoby ho jeho slová zmiatli. Lenže nebol jediný. "Eh, je to ako keď nikoho zachrániš! Skrátka..cítiš akúsi zodpovednosť." Vysvetlil potichu a rukou si prečesal riedke plavé vlasy. Hľadela som na postavu útleho Slyzolinčana a napadlo ma, prečo ich tak nenávidíme. "Fajn. Takže chceš vedieť, čo mi je, áno?" Overila som si, lebo som v sebe stále cítila zmätok. Najmä z toho, prečo mi pomohol..to zasa bude musieť vysvetliť on mne. Pretože Chrabromilčania a Slyzolinčania sa nenávideli už s princípu, nepomáhali si, urážali sa, a teda nebol dôvod meniť zvyky. "Eh, no áno." Vytisol zo seba a akosi ospravedlňujúco na mňa pozrel. "Fajn, takže mierny otras mozgu," začala som vyratúvať čo mi je, nech má prehľad, keď už je tu na to, "čiže budem tuná asi tak mesiac..možno len 2 týždne. A tresla som sa do spánku, ale nič vážne a .. myslím že už nič iné mi ten Sly...človek nespôsobil. Aspoň nič, na čo by Pomfreyka neprišla." Uškrnula som sa. Počet mojich zranení bol vlastne zanedbateľný, aj keď to neprezrádzalo nič o ich závažnosti. A, uvedomila som si, som zamlčala totožnosť útočníka. Viem že bol zo Slyzolinu, mal ich habit, musel to byť on! Tak prečo, do čerta, mlčím? Ale odpoveď mi unikala, ako voda z dlaní. Napokon som sa zmohla na tiché "Bol si to ty?" Bola to otázka pod pás a nečakala som odpoveď, skôr výbuch hnevu, ale nedočkala som sa. "Nie, nie, iste že nie!" Namietal a vyvalenými očami. "Nie, ja som len šiel okolo!" Jeho naliehavé vysvetľovanie ma nepresvedčilo, ale nechcela som sa s ním hádať. "Ale.. prečo si tam bola? Bolo to.. teda nepoužívaná chodba a skratka do Slyzolinskej klubovne.." Viem čo tých chcel povedať- že ja u nich v klubovni nemám čo hľadať. "Eh, to je dlhý príbeh. Skrátka som s potrebovala prečistiť hlavu." S rozpakmi som pokrčila plecami. Nemala som ani najmenšiu chuť vysvetľovať tu nejakému chalanovi, ešte k tomu Slyzolinčanovi, svoje pocity a to, ako ma zmiatol jediný dotyk.. a ešte koho! Moje úvahy mi na tvári zrejme bolo vidieť, lebo sa zatváril trochu vykoľajene. "Je ti niečo?" Pokrútila som hlavou a načiahla sa po vodu na nočnom stolíku. "Je divné že som tu, hm?" Ozval as po chvíli mlčania. Zasmiala som sa. Áno, bolo to divné. Navyše, takmer som ho nepoznala! "Nuž keď si ma už "zachránil" a máš taký pocit zodpovednosti.." Chvíľu sme sa spolu smiali na absurdnosti tejto vety, myšlienky, návštevy..a ktovie ešte na čom. Ešte chvíľu sme sa rozprávali o škole a usilovne sme sa pritom vyhýbali dvom témam: záhadným okolnostiam môjho pobytu na ošetrovni a vzájomnej nenávisti našich dvoch fakúlt. Asi o pol hodiny sa kdesi sprava ozval klepot podpätkov. "Sakra, Pomfreyka." Zamračil sa, postavil a otočil sa, že odíde. "Eh, počkať, ešte niečo." Zaškeril sa a z vrecka vytiahol akúsi kartičku. Položil mi ju na nočný stolík, otočil sa a rýchlo sa vykradol z nemocničného krídla. Zviezla som sa späť na prikrývky a zavŕtala sa do vankúšov. To nie je možné! Asi..to bola strata pamäte, alebo posun v pároch tvár - dojmy - správanie. Čo som si ho pomýlila s ním? Alebo so Suzy? Už my vypadáva, ako sa mám ku komu správať? Zamračila som sa. To nie. Toto nie som ja, ja sa nebavím s nepriateľmi! Lenže po chvíli mi to došlo. Hovorilo sa mi s ním celkom fajn, akoby sme boli starými priateľmi a nie nepriateľmi z princípu! To sa mi nepáči, nie, vôbec sa mi to nepáči! Trochu sťažka som sa nadýchla a o pár sekúnd sa všade rozsvietilo. Zbadala som, že to len okolo mojej postele boli závesy, takže sa mi zdalo, že je ešte noc. Pozrela som na hodiny nad vchodom do pracovne madam Pomfreyovej -bolo deväť. Prekvapilo ma to- čo sa kvôli tej návšteve ulial z elixírov alebo čoho? Po chvíli mi to došlo- možno len práve nemal hodinu, veď toto nie je prvý rok, čo sa nezapisujeme na všetky predmety a neučíme sa celý deň. Skrátka mal voľno! A keď som si to uvedomila, uľavilo sa mi. Akoby som nemohla zniesť, že niekto len kvôli mne blicuje. A najmä nie Scorpius Malfoy.

"Slečna Nathsonová, nabudúce sa musíte ozvať okamžite keď sa prebudíte!" Pomfreyka ku mne dobehla, odsúvala závesy a neodpustila si ďalšiu siahodlhú reč o tom, že ako má ona liečiť, keď jej pacienti na svoje zranenia nekladú dôraz, neupozorňujú ju že už precitli a teda im nemôže podať liek.. No ja som ju počúvala len na pol ucha, lebo hlavou mi stále ako neodbytný roj včiel blúdil Scorpius a jeho návšteva. Neviem prečo, ale stále som mala pocit, že niečo chcel, niečo si od toho že príde sľuboval a že to nebola len zdvorilostná návšteva, alebo pocit zodpovednosti. Nie! Lenže čo chcel? Čo tomu človeku blúdilo hlavou, keď zašiel sem? A za mnou? A vôbec..dokážem niekedy nájsť odpovede na všetky tieto otázky? A ešte k tomu Sirius.. Ach Sirius!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kajka Kajka | Web | 19. března 2011 v 19:56 | Reagovat

kedy bude dalsia kapitola?

2 MIRA MIRA | 24. listopadu 2011 v 23:14 | Reagovat

Ceľkom dobre sa to vyvýja. Pekné od Scorpiusa, že sa šiel pozrieť za Izabellou.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama