Oni sa nikdy nezmenia

19. listopadu 2010 v 21:13 | Tina |  Básne
Viem že písať o niečom čo ste nezačili..to sa skrátka nerobí. Ale keď ma to napadlo,  nachcela som plytvať nápadom... Takže niečo dlhšie a trošku neosobné. Však mi to odpustíte? (A)


Ako malá sedím v daždi,
kvapky tečú po tvári,
som schopná hádam i vraždy,
kto ma teraz zastaví?

Sedím, plačem,
slzy miešajú sa s dažďom,
sedím, kľaknem,
predstavím si že na ňom.

Už len pritlačiť
a prestane dýchať,
už len zatlačiť,
a prestane mojím vzduchom plytvať.

Už len sekunda
a prestane mi piť krv,
ale minúta
a nádych, kým to spravím prv.

Už stačí tak málo
a prestane mi trhať srdce,
ale či by mi to za to stálo,
nad tým sa mi rozmýšľať nechce.

Cítim jeho dych na mojom kolene,
cítim ten dážď čo padá všade vôkol,
cítim tie slzy čo mi z očí tečú rozochvene,
cítim že jastrí vôkol seba sťa sokol.

Počujem ten dych,
počujem ten dážď,
jediné čo nepočujem
sú slzy a plač.

Cítim tú bolesť,
bolesť zo straty,
vidím jeho radosť,
radosť zo zrady.

Vždy tak nadšene prosí,
vždy je taký milý,
a mne potom len smútok nosí,
keď mi dochádzajú sily.

Už viac nevládzem
a chcem zabiť,
už si ho zakážem,
a chcem to porušiť.

Vždy je to o stom istom,
mňa to už nebaví,
stojím na neistom
a on nemá obavy.

Teraz smútok omína ma,
cítim sa jak na mínovom poli,
pýtam sa ťa, prečo si ma stále klamal,
prečo to tak veľmi bolí?!

Bolo to fajn - na začiatku,
bezstarostnosť, láska.
bol to však klam - od začiatku,
teraz mi srdce praská.

Poučila som sa z toho,
teraz toho viem už mnoho:
never mužom zvádzavým,
ani klincom hrdzavým.

Jeden ako druhý sú -
zodpovednosť nenesú.
pokope nič neudržia,
možno je to vôľa božia.

Chlapa ja mať nemôžem,
preto si ja pomôžem:
Možno som nejak chorá -
keď odo mňa bočia,
vstúpim radšej do kláštora -
potom ma už zočia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama